História kávy

"Prvé údaje o kávovníku a kávovom nápoji sa nám zachovali v rozmanitých podobách rôznych úsmevných historiek a legiend, ktoré sa tradične rozprávajú pri príležitosti objasňovania pôvodu kávy. Toto sú niektoré z nich tak, ako sa nám zachovali v dostupnej literatúre. Jedna z historiek hovorí o Mohamedovi , ktorý tvrdo zaspal a nebol schopný plniť svoje povinnosti. Na pomoc mu prišiel archanjel Gabriel. Z nebies mu priniesol zvláštny nápoj, dnes známy ako káva. Prebudil veľkého vodcu a ponúkol ospalému hrdinovi niekoľko hltov nápoja. Mohamedovi  akoby sa vrátil nový život. Jeho sila bola náhle taká mocná, že dokázal "zosadiť z koňa až štyridsať mužov a urobiť štyridsať žien šťastnými". Ako dlho to však trvalo, nie je známe. Na základe takto získanej energie vraj Mohamed vytvoril dodnes najväčšiu islamskú ríšu."

"Iná legenda hovorí o pastierovi na náhornej planine v Etiópii, ktorý si všimol, že jeho stádo kôz je akosi príliš živé a bujné a že prekypuje neskutočnou energiou. Stávalo sa to vždy, keď sa pásli neďaleko vonných kríkov. Takto Chaldi objavil kávovníkové zrná. Vyskúšal ich na sebe a netušená energia mu začala pomáhať proti únave za dlhých nocí. Toto tajomstvo si nenechal len pre seba. Zveril sa opátovi z neďalekého kláštora., ktorého tento objav nesmierne fascinoval. A ako to už v rozprávkach býva, opát - ako aj ďaľší skeptici tej doby - si myslel, že záhadná rastlina je dielom samotného diabla. A preto kávovníkové zrná radšej hodil do ohniska. Tento prejav nedôvery sa ukázal byť klúčom k tajomstvu a kúzlu kávového nápoja. Oheň uvoľnil arómu a šíril ju do okolia. Keď opát zacítil kávovú vôňu, rýchlo vyhrabal zrniečka z ohniska a začal sa na kávovník pozerať ako na užitočnú plodinu. Objavil a realizoval myšlienku rozmiešať zrnká vo vode, uvariť ich a potom piť ako likér. Opát mal na zreteli hlavne jednu vec, aby tento nápoj dokázal udržať Božích nasledovníkov v bdelom stave, čo by im umožnilo neúnavne recitovať dlhé a zbožné pasáže modlitieb. Táto historka je v literárnych prameňoch spomínaná najčastejšie, a preto je jednou z najznámejších. Každá z povestí môže mať tak trochu pravdivý základ. Kávovníkové zrno pochádza z Etiópie a Arabom vďačíme za objav kávy ako povzbudzujúceho nápoja."

"A ako sa dostalo kávovníkové zrno do Indie? O tom sa dozvedáme z ďaľšej legendy - o Baba Budánovi. Obchodník a cestovateľ Baba Budán sa ako správny moslim vydal okolo roku 1600 na cestu po Strednom východe. Prekvapene zistil, že v týchto krajoch existujú akési kaviarničky. Muži v nich sedeli na malých vankúšikoch a rozjímali nad šálkou kávy. Medzi hosťami boli básnici, politici, milovníci kávy. Všetci pili až dvadsať šálok kávy, diskutujúc pritom o vážnych aj menej vážnych témach. Baba Budán trpezlivo počkal na vhodnú príležitosť, tajne zobral sedem vzácnych kávových zŕn a schoval si ich pod šatami. Potom sa nepozorovane odtratil z miesta krádeže. Po strastiplnej, nesmierne namáhavej a nebezpečnej ceste cez hory a nekonečné púšte dorazil jedného dňa do rodného mesta v južnej Indii. Tam Baba Budán odhalil svoje tajomstvo o kávových zrnách susedom a bratom. Starostlivo ich vysadil, ošetroval a kultivoval. Rastliny vyrástli a spríjemňovali život jeho ľuďom. Mnoho literárnych odkazov hovorí, že práve kávovníky pestované v Koorgu a Mysore vďačia za svoj pôvod týmto siedmim semenám. No iné pramene uvádzajú pravdepodobnejšiu verziu. Indický kávový priemysel vďačí za svoju existenciu hlavne britským kolonistom, ktorí v 19.storočí vyvinuli organizovaný plantážnický systém pestovania kávovníka spolu s podporou spracovania a exportu produktov."

Zdroj: Epicure 2011