Historické rozšírenie
"Medzi historikmi dnes panuje v otázke pôvodu kávovníka a kávy nebývalá zhoda. Uznávajú fakt, že pochádzajú z dnešnej Etiópie, kde ešte aj dnes kávovník rastie divo, a z Jemenu, kde sa začal šíriť a záhradnícky rozmnožovať. Tieto dve krajiny sú jediné na svete, kde kávovník rastie v prirodzenom prostredí. Medzi prvé písomné informácie, ktoré zoznámili Európu s kávou, patrí bezpochyby cestopis nemeckého lekára a prírodovedca Leopolda Rauwolfa, vydaný v roku 1582 a popisujúci cestu do Levanty, ktorú podnikol v roku 1573. Podrobne v ňom popisuje rituál pitia kávy. Konzumenti dvíhajú šálku k ústam často, ale usrkávajú z nej len veľmi málo. Ďaľší, kto Európu informoval o kávovníku, bol významný botanik Prospero Alpini, ktorý v roku 1580 podnikol cestu do Egypta a ako prvý podrobne popísal rastlinu vo svojom spise Stromy v Egyptem vydanom v roku 1592 v Benátkach. Z ďaľších literárnych prameňov vyplýva, že jedným z prvých, ktorí priviezli kávovníkové zrná z Istanbulu do Európy, bol taliansky kupec Pietro della Valle okolo roku 1627."
"Postupne nastalo s touto rastlinou intenzívne obchodovanie. Začiatkom 17.storočia sa nemeckí, francúzski, talianski a hlavne holandskí kupci snažili zaviesť pestovanie tejto plodiny vo svojich zámorských kolóniách. Prvá kultivácia kávovníka pod holandským vedením sa uskutočnila na Srí Lanke, ďalej v Indii a na Jáve v roku 1697. V roku 1706 boli odoslané vzorky jávskeho kávovníka a bobúľ do botanickej záhrady v Amsterdame. Holadnďania ďalej šírili pestovanie tejto rastliny na Sumatre a Celebese. Oblasť Indonézie sa tak stala jedným z prvých obchodných vývozcov kávových zŕn na svete. Dodnes si udržuje štvrté miesto v rebríčku medzi najväčšími pestovateľmi a vývozcami tejto komodity. Holanďania boli iniciátormi pokusu preniesť kávovníky do Francúzska. V roku 1714 dopravili francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. asi meter a pol vysoký kávovníkový ker. Tento panovník bol známy ako náruživý pijan kávy. Kávovník putoval do botanickej záhrady v Paríži a bol slávnostne umiestnený do prvého európskeho skleníka, postaveného priamo na tento účel. Tento kávovník sa stal prvým identifikovaným predchodcom všetkých kávovníkov, ktoré vyrástli vo väčšine francúzskych kolónií v Južnej a Strednej Amerike a karibskej oblasti."
"Angličania zas zaviedli pestovanie kávovníka na Jamajke a to v roku 1730, keď sa snažili rozširovať obchody vo svojich kolóniách. Tak začala dlhá a obdivuhodná história jamajskej odrody Blue Mountain."
"Slávna a známa brazílska odroda Santos dostala meno po Albertovi Santos-Dumont, ktorému sa podarilo vypestovať, naložiť na loď a vyexpedovať kávovníkové zrná až z piatich miliónov kávovníkov v Brazílii. Brazílske "zlato" sa v roku 1718 dostalo aj na Sumatru. V rokoch 1750-1760 sa začal kávovník po prvýkrát pestovať aj v Guatemale. Španieli priviezli zrná z Jávy na Filipíny a muž menom Santo Domingo sa pričinil o dovoz tejto plodiny aj na Kubu. Don Francisco Xavier Navarro sa zas v roku 1779 postaral o rozšírenie sadeníc z Kuby na Kostariku. V roku 1825 sa z plantáží z okolia Rio de Janeiro dostali semená na Havajské ostrovy, kde kávovník rastie dodnes ako jediná domáca odroda pestovaná v USA. Rok 1878 je všeobecne považovaný za obdobie, keď história rozširovania a pestovania kávovníka uzavrela okruh putovania kávy po zemeguli. Stalo sa tak vďaka kolonizátorom z Veľkej Británie, ktorí položili základy kenského kávového priemyslu. Zaviedli pestovanie kávovníka v britskej a východnej Afrike, teda na miestach, ktoré ležia neďaleko svojho pôvodného domova."
Zdroj: Epicure 2011